Obľúbeného zápasníka MMA Ivana Buchingera netreba nijako zvlášť predstavovať. Aktuálne už je držiteľom titulu šampióna ľahkej váhy OKTAGONU a v sobotu 11.9.2021 sa rozhodne, či sa stane prvým zápasníkom MMA, ktorý bude mať dva tituly. Keďže Ivan Buchinger je jedným z našich ambasádorov využili sme stretnutie s ním na rozhovor, aby sme zistili viac o jeho začiatkoch, kariére a rodinnom živote.
Ako si začal so zápasením ? Prečo práve MMA, a čo ťa k tomu viedlo ?
Začalo to tým, že otec ma ako malého brával na tréningy zápasenia. Ja som tam, ale nechcel chodiť a často som mu ušiel. Otec ma nútil, a tak som sa zápaseniu venoval aj naďalej. Okrem toho som hral aj futbal, ktorý som mal veľmi rád a išlo mi. Nevedel som sa rozhodnúť, a tak som chodil na zápasenie aj na futbal.
Nakoniec som zostal iba pri zápasení, lebo som sa vo futbale nedostal do zostavy napriek tomu, že som bol najlepší. Venoval som sa teda naplno zápaseniu, konkrétne grécko rímsky štýl. Celkom sa mi darilo, ale nebolo to nič moc. Vyhral som pár krát majstrovstvá Slovenska a pár medzinárodných turnajov, ale nejak som nenapredoval. Bol som aj na Majstrovstvách Európy.
Potom raz, mal som 18 – 19 rokov, mi Attila Végh po tréningu povedal, že : „ Poď, niečo ti ukážem „ Vtedy sme sa venovali iba zápaseniu a on m ukázal video. Dokonca to bolo ešte na VHS kazete, ktorú vložil do prehrávača, Ukázal mi UFC zápas. Ja som tam sedel, pozeral som na to a hovorím si: „ Ty kokso ! Čo to je ? Rád by som to vyskúšal …. „ V tom momente som našiel to, čomu sa chcem venovať. Na druhý deň sme išli na futbalové ihrisko, kde sme sa proste pobili. ( smiech ) A tak som spadol do MMA. Potom sme začali spolu aj s ďalšími trénovať. Chvíľu potom chalani povedali, že by sme mali začať chodiť na zápasy. Bol som prekvapený a pýtal som sa či sa zbláznili, veď nás tam zabijú.( smiech ) Oni začali chodiť na zápasy a ja som chodil ako divák. Raz sa jeden z chalanov – Marián Nagy zranil – on je moja váha. Chcel, aby som nastúpil zaňho. Týždeň ma presviedčal až som na to nakoniec pristúpil.
Bál si sa ?
Áno, veľmi.
A čoho si sa bál najviac ? Zranenia ?
Áno, samozrejme. Zlomený nos, sánka … Bál som sa…. Nakoniec som na zápas nastúpil, vyhral som ho a čáva som rozbil na kusy. Vtedy ešte nebolo také pravé MMA. Bolo to v Maďarsku. Boli sme bez rukavíc a nemohli sme udierať do hlavy. Bol to taký mix štýlov. Po tejto výhre ma začali pozývať na viaceré zápasy, ktoré ešte neboli pravé MMA. Nakoniec nás pozvali na amatérsku ligu. Všetko to bolo v Maďarsku, lebo na Slovensku o MMA ešte nikto nič nevedel. Aj tam som zápasy vyhral napriek tomu, že to bolo náročné.
To bolo po akej dobe, čo si začal sa venovať pravému MMA
Bolo to okolo roku 2008 a odvtedy to išlo pomaly hore.
Takže si vlastne objavil niečo, čo si dlho hľadal ?
Áno, presne. Celý život som hľadal môj šport a potom som našiel MMA.
Ako sa tvoja kariéra vyvíjala ďalej ?
Po nejakom čase sme sa dostali do Bratislavy k Iľjovi Skondričovi. K nemu sme začali chodiť trénovať a on nám vybavoval zápasy. On bol taký náš manažér a tréner. Ja som tam, ale nechodil tak často, lebo som pracoval a nemohol som chodiť na všetky tréningy. Takže pár krát som tam bol.
Veľa ľudí si MMA a bojové športy spája s agresiou a s tým že si zápasníci tú agresiu a hnev nemajú kde vybiť.
Vyzerám ako agresívny ? ( smiech )
Ja by som to vôbec nespájal s agresiou. Samozrejme, že potom, ako vojdeš do klietky, tak sa premeníš ako kedy na novodobého gladiátora, ale cieľom je prežiť zápas a uspieť. Musíš do toho ísť tak, ako by išlo o život. Napriek tomu, všetkému je to šport.
Ono je to určite istým spôsobom aj životný štýl, lebo veľa vecí tomu musíš prispôsobiť. Máš popri MMA aj inú prácu ?
Zo začiatku, kedy MMA nemalo takú úroveň a zápasníci neboli takí dobrí, tak sa to dalo. Ale teraz, pokiaľ chceš byť dobrý musíš trénovať a len vďaka tomu sa budeš posúvať ďalej. A popri tom sa nedá robiť ďalšia práca.
Ako často trénuješ a ako vyzerá tvoj bežný deň ?
Bežný deň nemám žiadny systém. Ja som sa dostal pred 6 rokmi do Frankfurtu do MMA tímu a tam bol prísny režim. Každý deň dvojfázové tréningy. Tu doma to robím tak, že idem trénovať podľa nálady. Ale samozrejme na to, aby som sa posúval musím chodiť trénovať do Bratislavy, Trnavy a aj do Nemecka.
Bavili sme o tom, ako si sa MMA začal venovať, ale čo bolo pre teba takým zlomovým momentom ? Kedy si sa tomu začal venovať vrcholovo ?
Prelomový zápas som nemal. Vrcholovo som sa tomu začal venovať, keď som sa dostal do Nemecka. Lebo pred tým som pracoval a trénoval. Mal som dennú – nočnú. Trénoval som medzi prácou. Ale nemal som žiadny režim.
Čo si mal za prácu ? Dalo sa popri tom trénovať ?
Dalo sa, mal som prácu pri PC, takže som nemal takú ťažkú prácu, ale po nočnej to bola katastrofa. Bol som unavený, ale aj napriek tomu som išiel trénovať. Nebol to ale 100% výkon.
Nemal som v hlave žiadne plány, chcel som len trénovať. Vtedy, keď som sa dostal do Nemecka mohol som trénovať, ale nemal som dostatok financií, lebo som za sebou nemal takých sponzorov. Do dnes je to tak, že pokiaľ nemám zápas, nemám peniaze.
Ako to funguje so zápasmi ? Teba niekto osloví alebo ty oslovíš niekoho ?
Najprv som mal prvé amatérske zápasy. Tam to bolo tak, že sme prišli a museli sme zaplatiť, aby sme sa mohli zúčastniť. Potom sme sa stretli s Iľjom a on nám začal cez svoje kontakty vybavovať zápasy. Ako som sa posúval, mal som rôznych súperov a posúval som sa. A tým, že som zápasy vyhrával, začali ma oslovovať . Mňa alebo Iľju.
Čo považuješ za tvoj najväčší úspech.
Myslím si, že všetky moje zápasy sú úspechy. Lebo som mal strach a napriek tomu som vyhral viac ako 40 zápasov a prekonal som tak aj svoje očakávania. Niektoré zápasy si pamätám podrobne ešte dnes. Napríklad prvý zápas, ktorý som prehral bol asi 13 v poradí, na ktorý som išiel po nočnej. Napriek tomu, že som čáva uškrtil, prehral som na body.
A čo sa deje po zápase ? Ako sa z toho dostávaš ?
Bolí ťa celé telo, všade máš modriny a bolí ťa celé telo. V minulosti som sa po pár dňoch dáš dokopy. Keď som bol mladší, trénoval som dva dni potom, ako som dostal K.O. a všetci sa mi čudovali. A to som po týždni mal ďalší zápas. Teraz som starší a tá regenerácia trvá dlhšie.
Je po zápase potrebná nejaká komplexnejšia lekárska prehliadka ? Mal si niekedy také zranenie, pri ktorom sa bála už aj rodina ?
Chvalabohu zatiaľ som také brutálne zranenie nemal. Pred zápasom príde doktor a skontroluje ťa. Ak si OK, pustia ťa zápasiť. Po zápase proste ideš do nemocnice, spravia nejaké testy, zašijú rany a dávaš sa pomaly dokopy.
Nebojíš sa trvalých následkov zranení ?
Všetci hovoria, že budem mať rôzne komplikácie, ale nevnímam to. Proste robím to nie preto, že nič iné neviem , ale pre to, že som v tom dobrý.
Robíš teraz aj nejaké iné športy ?
MMA zahŕňa náročnú prípravu. Takže chodím behať, bicyklovať, plávať.
Stalo sa ti niekedy, že si tieto svoje schopnosti využil niekedy aj mimo klietky ?
Odkedy som začal MMA som mimo klietky bitku žiadnu nemal. V minulosti som sa samozrejme bil na diskotékach a podobne. Teraz by som sa tomu už snažil vyhnúť.
Vedia ťa vyprovokovať na zápase – alebo pred zápasom ?
Vyprovokovať ma tak ľahko už nikto nedokáže. Ale napríklad zápas s McGregorom bol taký, že ma nikto nevyprovokoval, ani ma nerozhodila jeho arogancia, ale ja som videl na ňom, že je sebavedomý a vie, že je dobrý, a tak z toho som sa po*ral.
Máš ženu, dieťa – rodinu. Bojí sa o teba ? Ako berie to, že ideš na zápas, kde ťa budú biť ? Fandí ti ?
Samozrejme, že je taká, ale skúšam a to nemyslieť. Keď prídem na zápas, tak to po pár minútach prejde. Určite, že sa boja a bojím sa aj ja, že sa niečo stane, ale nemôžem si to pripúšťať, lebo by som nemohol zápasiť. Predsa aj bežný človek sa môže zraniť pri chôdzi, napríklad na prechádzke.
Rozhovor pre nás spracovala Monika Blahová
Oktagon MMA je najväčšia Česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov u nás. Turnaje Oktagon sledujú fanúšikovia z viac ako 64 krajín po celom svete prostredníctvom online platformy OKTAGON.TV. Zakladatelia a zároveň jeho majitelia sú Pavol Neruda a Ondřej Novotný. Pozrite si nasledujúce videá a dozviete sa viac.